Budovanie cyklistickej infraštruktúry v Žiline – čo zistila Mulica v lete 2010?

Cyklotrasy sa budujú veľmi pomaly… Prečo? Čítajte ďalej…

V priebehu leta sme sa stretli s ľuďmi, ktorí projektujú alebo realizujú budovanie cyklokomunikácií v Žiline, a navyše naše OZ Mulica organizovalo konferenciu Cyklistická doprava 2010, na ktorej taktiež odzneli informácie o budovaní cykloinfraštruktúry od slovenských i českých účastníkov. Zdroje našich informácií:

  • Tibor Boľo, Žilina Real (mestská organizácia realizujúca projekty zadané Mestským úradom, okrem iného projekt budovania cyklokomunikácií)
  • Pavol Mihálek, Okresný dopravný inšpektorát Policajného zboru SR (pán schvaľujúci projekt budovania cyklokomunikácií z pohľadu dopravnej polície)
  • Anton Schächter, dopravný projektant (cyklokomunikácie zatiaľ príliš neprojektoval, cesty áno)
  • Stanislav Tabaček, dopravný projektant (tvorca návrhu siete cyklokomunikácií pre mesto Žilina (2008), podľa ktorej sa budujú trasy)
  • Tomáš Cach, okrem iného zodpovedná osoba za prípravu a realizáciu integrácie cyklistickej dopravy na Magistráte hlavného mesta Prahy v ČR
  • konferencia Cyklistická doprava 2010, konaná 2.-3.9.2010 v Liptovskom Mikuláši

Aktuálny stav budovania cyklokomunikácií v Žiline

Prvá etapa budovania cyklokomunikácií, trasa H3 od Karpatskej ulice cez Hlbokú cestu, Sad na studničkách až po námestie Andreja Hlinku, sa blíži ku koncu. Dokončujú sa terénne úpravy a čaká ešte vyznačenie trasy a osadenie zvyšného dopravného značenia. Podľa posledného odhadu p. Boľa by to mohlo byť do konca septembra 2010, teda po vyše 2 rokoch od začiatku realizácie. Hlavnými príčinami zdržania, ktoré sme zistili, boli časové prieťahy pri schvaľovaní projektu u dopravnej polície a stavebného povolenia, ako aj protest dotknutých občanov, ktorý vzniesli až v momente realizácie a nie v pripomienkovom konaní k projektu.

S políciou sa riešil hlavne problematický úsek okolo väznice, kde sa po dlhom vyjednávaní aj tak nepodarilo nájsť uspokojivé riešenie. Kvôli nemožnosti premiestniť aktuálne plochy na parkovanie policajných vozidiel pri múre väznice na adekvátne vhodné miesto musí byť v tomto úseku cyklokomunikácia na niekoľko desiatok metrov prerušená. Aj schvaľovanie ďalších úsekov dopravným inžinierom na polícii bol pre realizátorov zdĺhavý proces.

Zdržanie vybavenia stavebného povolenia na Odbore stavebnom a životného prostredia Mestského úradu v Žiline je spôsobený najmä preťažením pracovníkov odboru, ktorí v porovnaní s inými krajskými mestami majú asi 2-krát viac práce a približne polovičný počet pracovníkov. Ako nás ďalej informoval osobne sám pán primátor, hlavný problém pozostáva v nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily pre odbor, keď o vyhlásené pracovné miesta nie je záujem a prekážkou je aj zložitý a zdĺhavý proces získania osvedčenia pre pracovníkov, ktorí ho nemajú a pre schvaľovanie stavebných povolení ho potrebujú. Navyše hrozí zhoršenie situácie, ak v dohľadnej dobe odbor opustia niektorí pracovníci z vekového dôvodu. Zdržanie vybavenia stavebných povolení sa týka mnohých žiadostí, cyklokomunikácie boli len jednou kvapkou v mori. Nejasným nám zostáva poradie vybavovania žiadostí, či sú niektoré prioritné a podľa čoho.

Pre ilustráciu: na konferencii v Lipt. Mikuláši sám pán primátor tohto mesta Ján Blcháč uviedol, že iba príprava 4,3-kilometrového úseku cyklokomunikácie cez mesto, t. j. vypracovanie projektu, majetkové vysporiadanie a získanie všetkých potrebných povolení, trvala zhruba 2 a pol roka! Taktiež skúsenosti z iných zdrojov potvrdzujú, že realizácia cyklokomunikácií v zastavanom priestore v dobe súkromného vlastníctva mestských pozemkov je veľmi zdĺhavý proces.

Druhá etapa budovania cyklokomunikácií, trasa H2 zo Soliniek cez Hečkovu a Bernolákovu po Štúrovo námestie je v procese prípravy žiadosti o stavebné povolenie. Mesto sa podpisom Charty mobility 2010 rukou primátora Ivana Harmana zaviazalo pripraviť všetko potrebné na realizáciu komunikácie do konca septembra 2011. Podľa informácii kompetentných by tento proces mal byť jednoduchší ako v prvom prípade, takže všetci dúfame, že uvedený termín je vysoko nadsadený a stavebné úpravy sa začnú skôr. (Otázkou tiež je, ako dopadnú komunálne voľby a ako sa k projektu postaví nové vedenie mesta.)

Integrácia cyklistickej dopravy do dopravného systému mesta

Budovanie cyklokomunikácií je veľmi zdĺhavý proces aj preto, že trasy sú navrhnuté po nových komunikáciách, ktoré budú stavebne oddelené od ciest pre motorové vozidlá všade, kde sa to dá. To výrazne sťažuje realizáciu. Aj preto sa zaoberáme myšlienkou integrácie cyklistickej dopravy do dopravného systému mesta, čo je z hľadiska prípravy i realizácie jednoduchšie a rýchlejšie. Na začiatku preto vznikli otázky: Možno na žilinských cestách vyznačiť cyklistické pruhy? Možno cyklistom vyznačiť priestor na križovatkách? Možno povoliť jazdu cyklistov na jednosmerných cestách v protismere motorových vozidiel? Povoľujú to slovenské zákony a normy?

Hoci názory viacerých oslovených na to sa niekedy aj diametrálne líšili, my sme napokon zistili, že áno!

Cyklopruhy na cestách sa kresliť dajú. Možno použiť cyklistický pruh alebo viacúčelový pruh. Prvý je vedľa pruhu pre motorové vozidlá za predpokladu dostatočne širokej cesty. Druhý je vyznačený v rámci pruhu pre motorové vozidlá, ak je cesta priúzka. Na obidva môže vstúpiť motorové vozidlo. Pre kreslenie viacúčelového pruhu platia obmedzenia o intenzite premávky na ceste, t. j. nemožno ho nakresliť na cesty, kde je premávka nad istou hranicou. Aj keď ide o priestor zdieľaný s autami, vyznačenie pruhu minimálne psychologicky zlepšuje postavenie cyklistov na cestách a zvyšuje ich bezpečnosť.

Predradené miesta pre cyklistov na svetelných križovatkách (t. j. také, kde sa stavajú cyklisti pred autá) sa taktiež podľa normy kresliť môžu, dokonca aj vtedy, keď na ceste nie sú cyklopruhy, ktoré by cyklistov na križovatku priviedli (v tomto názor p. Schächtera opravil p. Cach z Prahy, znalec aj slovenských noriem). Rovnako aj cyklopruhy v opačnom smere na jednosmerke sa kresliť môžu. Všetko je v normách definované. Aj zvislé dopravné značky pre to existujú.

Ako nám zdôraznil dopr. projektant Schächter, slovenská technická norma (STN) je pre tento účel neúplná, obsahuje asi štvrtinu informácií ako je v českej (ČSN), resp. v ich vysvetľujúcich doplnkoch. Ak projektant nenájde oporu v STN, môže postupovať podľa ČSN. Slovenské zákony to nezakazujú, pričom samotná norma má iba odporúčací, nie záväzný charakter. Preto ak sa aj vyskytne situácia, ktorá v nej nie je vôbec podchytená, možno ju vyriešiť podľa skúseností z iných zdrojov (napr. zo zahraničia).

Pán Mihálek z dopravnej polície, ktorý pri schvaľovaní zmien v cestnej sieti Žiliny dbá v prvom rade na bezpečnosť účastníkov cestnej premávky nám napokon povedal, že pokiaľ si dopravný projektant v prípadoch nepodchytených v zákone a norme stojí za svojim návrhom, že je bezpečný, potom ho aj dopravní policajti schvália.

OZ Mulica chystá na 21.9.2010, v rámci organizácie Týždňa mobility, workshop pre všetkých zainteresovaných o riešení integrácie cyklistickej dopravy do systému v meste Žilina. Pán Cach z Prahy pripraví na prediskutovanie niekoľko konkrétnych riešení ulíc mesta, na ktorých chce ukázať moderný prístup miest vyspelých cyklodopravných krajín k riešeniu verejného priestoru a jeho prerozdeleniu medzi chodcov, cyklistov a motorové vozidlá. Mnohé riešenia by mali byť lacnejšie a menej časovo náročné, než doposiaľ realizované cyklokomunikácie. Na workshop, ktorý sa uskutoční pod záštitou primátora Ivana Harmana na žilinskej radnici, sú pozvaní kompetentní zástupcovia Mesta Žilina, dopravnej polície i dopravných projektantov. Cieľom je inšpirovať sa riešeniami odborníkov na integráciu cyklistiky v dopravnom systéme mesta priamo v konkrétnych podmienkach vytipovaných žilinských ulíc. A to nielen teoreticky z prednášky, ale obhliadkou terénu a následnou diskusiou. O výsledkoch budeme informovať.

Zapísal: Michal Žarnay, 11.9.2010